Ako vybrať, čo počúvať v open space?

Hudba, ktorá má hlavnú úlohu na miestach ako je kino, či médiá je stále viac a viac prítomná na miestach voľného času, v maloobchodných a reštauračných priestoroch.  V pracovných priestoroch je však stále veľkým neznámym. Od príchodu konceptu open spacu a nahradenia kabínkových a hierarchických priestorov univerzálnymi a viacúčelovými, firmy začali poskytovať stále priateľskejšie prostredie na prácu. K tejto priestorovej premene sa postupne pridali ďalšie nástroje ako je použitie nábytku na oddelenie miestností, farby, ktoré vzbudzujú emócie, biofília, alebo dobré tepelné, akustické a svetelné podmienky a iné, ktoré nie sú také hmatateľné. Tie nie sú o to menej dôležité pre fyzickú a duševnú spokojnosť zamestnancov a medzi nimi nájdeme aj hudbu.

Radosť, povzbudenie aj smútok

Hudba, ktorá sa považuje za jedno z najviac abstraktných umení a výnimočnú časť umenia ľudstva, má na poslucháčov psychologický, emocionálny a fyzický vplyv. Posilnením tvorby dopamínu je mozog schopný vyvolať rôzne pocity od radosti, eufórie, relaxácie alebo vzrušenia po smútok, strach, úzkosť, alebo bolesť. Preto aby sa dosiahla správna reakciu u poslucháča je nevyhnutné vedieť, aký druh hudby si vybrať v závislosti od situácie. Napriek tomu, že ide o relatívne nový aspekt, vplyv hudby na pracovné prostredie a jej priaznivé účinky na pracovníkov sa začal skúmať už v polovici 20. storočia. Odvtedy psychológovia a vedci, ako sú F.H Kirkpatrick, W. Wokoun a J.G Fox, preukázali, že okrem zvyšovania produktivity na úlohách, ktoré si vyžadujú veľkú pozornosť a kognitívny dopyt, znižovania stresu a zvyšovania kreativity, neustále počúvanie hudby zlepšuje emocionálny stav.

Výskumy sú za

Hudba, ktorá sa používa v celej histórii ako účinný nástroj na ovplyvňovanie správania, pomáha transformovať emócie. Výskum v roku 2001 od W.F. Thompsona, E.G Schellenberga a G. Husaina pripisovali takzvané výhody „Mozartovho efektu“ nie hudobnej štruktúre Mozartových sonát, ale emóciám, ktoré vzbudili u poslucháčov. Podľa Marcela Meyersa, asistenta lektora na univerzite v Navarre, už spoločnosti hudbu nielen berú do úvahy kvôli svojmu vplyvu na spotrebiteľské správanie, ale aj kvôli pozitívnym účinkom, ktoré vytvárajú u ich zamestnancov. Preto je podľa neho potrebné skúmať sociálny rozmer hudby a to, ako môže podporovať sociálne zručnosti na pracovisku. Keďže u poznáme výhody hudby na pracovisku, ďalším krokom je vybrať najvhodnejší žáner pre každú úlohu, pretože práve tak, ako to môže zvýšiť produktivitu a znížiť stres, môže mať hudba opačný účinok. Bez ohľadu na vkus, výskum ukázal, že existuje hudba, alebo skôr jej výber, ktorý je vhodná pre každý typ vykonávanej úlohy. Progresívne (postupujúce) zoznamy skladieb sú prospešné na to, aby sme mohli začať deň voľna, pretože ľudský mozog potrebuje pred vykonaním úlohy trochu „potlačiť“. Preto odborníci odporúčajú začať zábavnejšími a motivujúcimi piesňami, ktoré sa postupne znižujú, keď sa zamestnanci približujú k relaxačnému času, alebo k poludňajším úrovniam koncentrácie.

Ako vybrať, čo počúvať v open space?

Aj keď mnohé štúdie zdôrazňujú, že klasická hudbu je najlepší výber na prácu, nie je to možné zovšeobecniť. Typ hudby je najlepšie prispôsobiť každej úlohe, pretože každý žáner aktivuje rôzne oblasti mozgu. Kým pre mechanické a monotónnejšie úlohy je vhodná tanečná, elektronická, rocková alebo popová hudba, pre prácu vyžadujúcu väčšiu duševnú náročnosť a pozornosť voči detailom sa popri klasickej hudbe odporúčajú jazzové, alebo melodické témy bez textov. Pri iných príležitostiach môže byť pri práci veľmi nápomocný pestrý zoznam skladieb bez náhlych alebo stálych zmien, ktoré nás rozptyľujú, pretože každá skladba bude stimulovať inú časť mozgu. Zdieľanie hudby v rovnakom pracovnom priestore je často komplikované. Rozmanitosť úloh a nálad často znamená, že riešenie spočíva v individuálnom počúvaní. Počúvanie hudby cez slúchadlá nie je to isté ako počúvanie na počítači, či z nástenných reproduktorov. Priame zdroje zvuku môžu mať negatívny vplyv na produktivitu, preto je nevyhnutné, aby bol zvuku distribuovaný správne. Napriek mnohým výhodám je však neprítomnosť hudby niekedy nevyhnutná, keď nám ide o tzv. mentálne blokovanie, keď sa musíme intenzívne sústrediť, alebo preto, že jednoducho chceme ticho. Preto je najlepšie nájsť rôzne riešenia pre všetky okolnosti, aby zostali všetci kolegovia nerušení a spokojní s tempom a žánrom.