Centrá zdieľaných služieb a kancelársky trh

Kde pracujú zamestnanci najväčších tzv. centier zdieľaných služieb (CZS)? Ktoré firmy zaberajú najväčšie kancelárie a koľko tam robí ľudí? Je naozaj Bratislava iba zastávkou zhruba na polceste z Košíc do Prahy? Je prenajímanie kancelárií pre tento typ firiem lukratívny biznis? Ako vplývajú CZS na kvalitu života a ekonomiku?

My a oni

Zvolebnieva sa a v súvislosti s tým, kto obsadí kancelárie samospráv sa najmä v Bratislave vyťahujú zbrane ťažkého kalibru. V prestrelkách zaznievajú otázky typu: Kto je rezident, kto je „cépečkar“, Koľko je tu študentov v podnájmoch? (v BA je vyše 60 000 študentov VŠ a Univerzít), Kto zdvíha ceny nehnuteľností?, Kto znižuje cenu práce? a podobne. Dokonca jeden ostrejší blogový príspevok na túto tému dokázal zdvihnúť vlnu nesúhlasu. Faktom zostáva, že pohyb z východného Slovenska do Bratislavy, ale aj ďalej do Prahy a do sveta je tu už do socializmu a bol podmienený nielen pracovnými či profesionálnymi príležitosťami, ale aj víziou režimu robiť z Bratislavy mesto pre všetkých. Svoju úlohu tu zohrala napríklad povinná vojenčina. Dnes, keď je povinná vojenská služba zrušená, veľký vplyv na zamestnanosť a rozvoj regiónu majú tzv. centrá zdieľaných služieb (CZS). Spolu s automobilkami sú CZS významnými zamestnávateľmi, ktorí počítajú zamestnancov na stovky a tisíce.

Centrá zdieľaných služieb

V súčasnosti medzi trendy v oblasti CZS patrí budovanie a rozvoj centier excelentnosti, ktoré sú zamerané najmä na IT. Existuje niekoľko variácií centier napr. podľa ich lokality ako „On-shore“ (v rámci krajiny), „Near-shore“ (v blízkej lokalite, napr. v rámci Európy) alebo „Off-shore“ (kdekoľvek na svete, avšak mimo domácej krajiny alebo napr. mimo Európy). Typickou predstavou CZS pre čitateľa bude zrejme servisné call-centrum z filmu „Milionár z chatrče“.  Avšak aj Indi začínajú byť pre Britániu alebo USA pomerne drahá pracovná sila. Prečo? Zvyšujú si kvalifikáciu, študujú a pár decimetrov štvorcových v preplnenom call-centre už im „nevonia“.

Veľkosť sa počíta

Pre vybudovanie CZS sú dôležité okrem iného práve dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, dobrá znalosť jazykov (v Indii je to angličtina, i keď s typickým akcentom) a nízke mzdové náklady. Štúdia Colliers International hovorí, že každé mesto, ktoré usiluje alebo už má CZS má inú pozíciu z pohľadu nákladov a kritického množstva, skúsenosti a praxe dostupných zamestnancov, teda rozhoduje veľkosť zásobárne talentov (talent pool).

Nie je žiadnym tajomstvom, že sú to náklady, ktoré rozhodujú o vytvorení, sťahovaní alebo zrušení CZS v krajine.  CZS síce nemalou mierou prispievajú k zamestnanosti a vzdelanosti, no len tie najlepšie CZS dosahujú mieru fluktuácie pod 10 %. Čiže je tu i vysoká rotácia ľudí a pri zrušení CZS aj potenciálne riziko hromadného prepúšťania. Príjemnejšou stránkou je, že pracujúci okrem vytvárania hodnôt, utrácajú svoje príjmy v Bratislave, čim hýbu ekonomikou mesta, ktoré si trúfa stavať nové plochy nákupných centier (tie už v súčasnosti (bez Bory Mall) predstavujú viac ako meter štvorcový na hlavu obyvateľa Bratislavy). Zároveň zamestnanci CZS vyvíjajú tlak na množstvo a kvalitu kultúrneho vyžitia, spoločenských aktivít. Druhou otázkou pri absencii trvalého pobytu zostáva odvádzanie miestnych daní a poplatkov.  

Centrá zdieľaných služieb na Slovensku (CZS)

Košice (IBM, T-Systems, AT&T)

Banská Bystrica (IBM, Orange, O2)

Nitra (InsData, Crystal Call)

Piešťany (ON Semiconductor)

Bratislava (Allianz, Amazon, Orange, AT&T, O2, Lenovo, Soitron, Henkel, Johnson Control International, IBM, Swiss Business Services, Siemens, Accenture, Dell, Asseco Solutions, Deutsche Telekom, Emerson Network Power, Kone, HP Slovakia, First Data, Mondeléz International, JCI, NESS Slovakia, Eset, T-Com, Crystal Call)

Zdroj: SARIO, Pozn. nejde o kompletný zoznam, len ilustračnú selekciu

Len 13 percent

Na niektorých budovách svieti „For Rent“, „Na prenájom“ už veľmi dlho. Trh s kancelárskymi priestormi sa zdá v niektorých lokalitách presýtený alebo sú kancelárie natoľko nedostupné, odľahlé, drahé a málo známe, že trvalo zívajú prázdnotou. Pritom štúdia Colliers Interantional hovorí, že CZS zaberajú v z celkovej plochy moderných kancelárskych priestorov v Bratislave iba 13 % (pre porovnanie Praha má 14 % a jednotkou v rebríčku je Krakov so 74 %).

„Drahé nájomné a všeobecne drahé nehnuteľnosti v kombinácii s nutnosťou mobility do a z práce zvyšujú počet vozidiel na bratislavských cestách a situácia sa najmä pri kolíziách stáva kritickou. Z pohľadu Real Estate sú centrá zdieľaných služieb rozmiestnené vo všetkých bratislavských obvodoch a zväčša pri hlavných ťahoch, práve kvôli dopravnej dostupnosti,“ hovorí Robert Čambal, výkonný riaditeľ portálu Kancelarie.sk. V tejto súvislosti nemožno nespomenúť Forum Business Centrum a križovatku Bajkalská – Prievozská, ktorú developer HB Reavis práve kvôli očakávaným zápcham a ľahšiemu prístupu zamestnancov nájomcu rozšíril. Keď sa presúva 10 zamestnancov, je to znesiteľné, ak sa ráno a popoludní presúvajú stovky ľudí do/z CZS, dopravná situácia sa stáva kľúčovou. Najmä z pohľadu komfortu.

„Do Prahy je cesta doluhá“

Čo sa udialo a udeje v Bratislave z pohľadu centier zdieľaných služieb možno sledovať už teraz.  Nastane konsolidácia. Sťahovanie a zväčšovanie. Sťahovalo sa IBM, Telekom, Orange, sťahovať sa bude Johnson Control, Mondeléz, a aj Henkel zabral viac priestoru v BBC1 Plus. Centrá zdieľaných služieb zväčšujú kapacitu. Bratislava by mala vidieť ďalej ako za svoje hranice. Bratislave totiž v oblasti získavania a udržania CZS silno konkuruje blízkosť troch ďalších hlavných miest. V hre sú Viedeň, Budapešť a Praha, na ktorú sa pozrieme bližšie.

Česko je hneď po Poľsku druhým najväčším trhom zdieľaných služieb v strednej a východnej Európe. Momentálne má vyše 200 CZS, v ktorých pracuje viac ako 50 000 ľudí. Z toho len v Prahe sídlia SAP, DHL (vyše 1000 zamestnancov), eBay, Dixons Retail (okolo 500 ľudí), Edwards, Accenture (okolo 1000 ľudí), PwC, HSBC Bank PLC, Johnson & Johnson, Algotech a Centropol. Jednou z nesporných výhod Prahy je geografická poloha, pretože leží ďaleko od ďalších hlavných miest (okrem Bratislavy a kvôli rekonštrukcii diaľnice sa zdá ešte ďalej) a častejšie si ju preto investori vyberajú za sídlo resp. pre CZS pre strednú Európu. Druhou výhodou je koncentrácia vzdelaných zamestnancov so znalosťou aspoň dvoch cudzích jazykov. Typicky je to angličtina a nemčina. Hoci Bratislava je historicky trojjazyčné hlavné mesto (Prešporok – Pressburg – Pozsony), plynulá maďarčina je skôr doménou starousadlíkov a takisto z úst mládeže je počuť viac angličtinu ako nemčinu.

Keďže trh CZS rastie najmä rozširovaním existujúcich a na trhu dobre etablovaných centier, možno vyvodiť dva závery. Jednak sa budú doterajšie CZS sťahovať do väčšieho (68 % CZS firiem sídli v rámci štátu len v jednom meste, 19% v 2 mestách), a jednak sa budú mestá, investori a agentúry snažiť získať nové CZS.

Na konsolidujúcom sa trhu prežijú len tie CZS, ktoré dokážu dlhodobo zvyšovať úroveň kvalifikácie zamestnancov, dlhodobo zabezpečovať komplexné a zložité operácie, ktoré nemôže nahradiť automatizácia. Vyššia kvalifikácia znamená i vyššie nároky na platy. Pre porovnanie uvádza SARIO platy v centrách zdieľaných služieb: priemer za Slovensko je na úrovni 1062€ hrubého a v Čechách je to 1322 €.  Do hry vstupuje automatizácia back-office operácií, čo v praxi znamená, že ľudský kapitál nahrádzajú automatizované operácie, big data a dátové centrá.

Ako sme spomínali vyššie, pre CZS sú rozhodujúce náklady, a teda Bratislave už nekonkuruje Praha, Varšava alebo Krakov či Wroclaw, ale oveľa viac Rumunsko, Srbsko, Ukrajina, z exotických krajín potom India, Filipíny a Argentína. Výhľadovo všetkým bude konkurovať „umelá inteligencia“.

Zdroj: Kancelarie.sk, JLL,

Colliers International - Outsourcing and Offshoring in CEE:

A Rapidly Changing Landscape, 2.Q 2014