Blog

Hodiny. Súčasť nášho života, bez ktorej by sme si deň ani nevedeli predstaviť. V dnešnom uponáhľanom svete je čas najcennejšou komoditou. S elegantnými hodinami Delmori od Nomonu iste meskať nebudete. Tieto hodiny  sa stávajú charakteristickou súčasťou každého interiéru, ktorú si nemôžete nevšimnúť. Nájdete v našej ponuke doplnkov. Delmori Váha: 2.400 kg Veľkosť: 140cm (priemer) Materiál: drevo(orech), oceľ, laminát Úprava: prírodný orech, wenge a chrómovaná oceľ;               kruh hodín z laminátu v čienej alebo bielej                                                                                                                                                                           Mechanizmus: quartz UTS (Nemecko)              

Novostavby. Vyrastajú všade okolo nás. Nespornou výhodou novostavby je práve jej “novosť”, keď nie je nutné zdĺhavo a pracne rekonštruovať staré a nevýhodné. Avšak ani to nie je zďaleka najdôležitejšie. Predovšetkým rozhoduje lokalita, dostupnosť a cena. Nové a moderné Nespornou výhodou novostavby je použitie nových, moderných materiálov a technológií, v počiatočných fázach dokonca prispôsobenie si priestoru potrebám firmy s úpravou dispozície, zabudovaním rozvodov a sietí či výberom materiálov. Závisí samozrejme či chceme novostavbu kúpiť alebo investovať len do prenájmu. Pozor treba dať na kvalitu prevedených prác, aby sa nám investície časom nenavýšili. longaberger_company_newark, ohioPri lokalite nesmieme zabúdať na dopravnú dostupnosť a možnosť dostatočného parkovania, na čo sa pri výstavbe nových centier často zabúda. Vhodné je všimnúť si aj umiestnenie novostavby. Ak sa nachádza v  blízkosti frekventovaných komunikácií, netreba zabúdať na hlukovú štúdiu. Výhodou novostavby je jej nové prevedenie. Čistý, voľný priestor sa priam ponúka na “obsadenie”. Veľkou výhodou je možnosť úpravy dispozície podľa požiadaviek firmy. Rozhodnutie pre open-space alebo samostatné kancelárie závisí od typu práce a chodu firmy. Aj tu platí čo je pre niekoho výhodou inde môže vadiť. Je potrebné venovať dostatok času usporiadaniu kancelárskeho priestoru s ohľadom na zameranie, funkciu firmy a pracovnú silu, ktorá sa tu bude pohybovať. Dôležitý je aj dostatočný úložný priestor, ktorý sa v prípade novostavby dá dopredu vhodne naplánovať. Svetlo, teplo a kábeláž Veľké presklené fasády poskytujú dostatok presvetlenia, ale všetkého veľa škodí. Potom treba používať pri práci tienidlá. Naopak nie všetky budovy spĺňajú svetlotechnickú normu, niektoré pracoviská musia priestor aj cez deň dosvetlovať umelým svetlom a s tým už môže mať časom ľudské oko problém. Väčšina nových budov už býva vybavená klimatizáciou zabezpečujúcou vetranie, teplo i vlhkosť vzduchu. Nepotrebujeme ani otvoriť okno. To, čo ale na prvý pohľad vyzerá ako veľká výhoda, môže byť pre niekoho doslova katastrofou. Novostavby už bývajú vybavené technickými výdobytkami, ktoré nám uľahčujú fungovanie v práci, rýchlu komunikáciu a presun informácii. Vedenie sietí v zdvojenej podlahe slúži k racionálnemu využitiu priestoru a zároveň priamemu napojeniu takmer kdekoľvek. Dobré technické prevedenie, typ konštrukcií, vhodné materiály sú nevyhnutné. Počítače, susedné kancelárie, klimatizácia, výťahy.. pri nedostatočnej zvukovej izolácii bude naša pracovná výkonnosť klesať a nepomôže nám ani pekný výhľad z okna. HamburgZ výhod nevýhody Práve pri novostavbách sa stretávame s výškovými budovami, z ekonomického hľadiska výhodné objekty, netreba však zabúdať v prípade havárie na bezpečnostné a protipožiarne opatrenia. Novostavby nám nesporne ponúkajú veľa výhod, treba ich však dopredu skontrolovať, aby sa z nich časom nestali nevýhody. Pre mňa ako architekta sa môže budova stať obrazom spoločnosti, ktorá v nej sídli. Budova postavená na zákazku sa tak stane poznávacím znakom firmy, orientačným bodom v priestore, miesto s povestným geniom loci. Nájst vhodnú lokalitu, osvieteného investora a architekta, ktorý splní jeho predstavu je ideálnou kombináciou. Príkladov je  viac než dosť. Prebraté z www.kancelarie.sk  

Kde pracujú zamestnanci najväčších tzv. centier zdieľaných služieb (CZS)? Ktoré firmy zaberajú najväčšie kancelárie a koľko tam robí ľudí? Je naozaj Bratislava iba zastávkou zhruba na polceste z Košíc do Prahy? Je prenajímanie kancelárií pre tento typ firiem lukratívny biznis? Ako vplývajú CZS na kvalitu života a ekonomiku? My a oni Zvolebnieva sa a v súvislosti s tým, kto obsadí kancelárie samospráv sa najmä v Bratislave vyťahujú zbrane ťažkého kalibru. V prestrelkách zaznievajú otázky typu: Kto je rezident, kto je „cépečkar“, Koľko je tu študentov v podnájmoch? (v BA je vyše 60 000 študentov VŠ a Univerzít), Kto zdvíha ceny nehnuteľností?, Kto znižuje cenu práce? a podobne. Dokonca jeden ostrejší blogový príspevok na túto tému dokázal zdvihnúť vlnu nesúhlasu. Faktom zostáva, že pohyb z východného Slovenska do Bratislavy, ale aj ďalej do Prahy a do sveta je tu už do socializmu a bol podmienený nielen pracovnými či profesionálnymi príležitosťami, ale aj víziou režimu robiť z Bratislavy mesto pre všetkých. Svoju úlohu tu zohrala napríklad povinná vojenčina. Dnes, keď je povinná vojenská služba zrušená, veľký vplyv na zamestnanosť a rozvoj regiónu majú tzv. centrá zdieľaných služieb (CZS). Spolu s automobilkami sú CZS významnými zamestnávateľmi, ktorí počítajú zamestnancov na stovky a tisíce. Centrá zdieľaných služieb V súčasnosti medzi trendy v oblasti CZS patrí budovanie a rozvoj centier excelentnosti, ktoré sú zamerané najmä na IT. Existuje niekoľko variácií centier napr. podľa ich lokality ako „On-shore“ (v rámci krajiny), „Near-shore“ (v blízkej lokalite, napr. v rámci Európy) alebo „Off-shore“ (kdekoľvek na svete, avšak mimo domácej krajiny alebo napr. mimo Európy). Typickou predstavou CZS pre čitateľa bude zrejme servisné call-centrum z filmu „Milionár z chatrče“.  Avšak aj Indi začínajú byť pre Britániu alebo USA pomerne drahá pracovná sila. Prečo? Zvyšujú si kvalifikáciu, študujú a pár decimetrov štvorcových v preplnenom call-centre už im „nevonia“. Veľkosť sa počíta Pre vybudovanie CZS sú dôležité okrem iného práve dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, dobrá znalosť jazykov (v Indii je to angličtina, i keď s typickým akcentom) a nízke mzdové náklady. Štúdia Colliers International hovorí, že každé mesto, ktoré usiluje alebo už má CZS má inú pozíciu z pohľadu nákladov a kritického množstva, skúsenosti a praxe dostupných zamestnancov, teda rozhoduje veľkosť zásobárne talentov (talent pool). Nie je žiadnym tajomstvom, že sú to náklady, ktoré rozhodujú o vytvorení, sťahovaní alebo zrušení CZS v krajine.  CZS síce nemalou mierou prispievajú k zamestnanosti a vzdelanosti, no len tie najlepšie CZS dosahujú mieru fluktuácie pod 10 %. Čiže je tu i vysoká rotácia ľudí a pri zrušení CZS aj potenciálne riziko hromadného prepúšťania. Príjemnejšou stránkou je, že pracujúci okrem vytvárania hodnôt, utrácajú svoje príjmy v Bratislave, čim hýbu ekonomikou mesta, ktoré si trúfa stavať nové plochy nákupných centier (tie už v súčasnosti (bez Bory Mall) predstavujú viac ako meter štvorcový na hlavu obyvateľa Bratislavy). Zároveň zamestnanci CZS vyvíjajú tlak na množstvo a kvalitu kultúrneho vyžitia, spoločenských aktivít. Druhou otázkou pri absencii trvalého pobytu zostáva odvádzanie miestnych daní a poplatkov.     Centrá zdieľaných služieb na Slovensku (CZS) Košice (IBM, T-Systems, AT&T) Banská Bystrica (IBM, Orange, O2) Nitra (InsData, Crystal Call) Piešťany (ON Semiconductor) Bratislava (Allianz, Amazon, Orange, AT&T, O2, Lenovo, Soitron, Henkel, Johnson Control International, IBM, Swiss Business Services, Siemens, Accenture, Dell, Asseco Solutions, Deutsche Telekom, Emerson Network Power, Kone, HP Slovakia, First Data, Mondeléz International, JCI, NESS Slovakia, Eset, T-Com, Crystal Call) Zdroj: SARIO, Pozn. nejde o kompletný zoznam, len ilustračnú selekciu Len 13 percent Na niektorých budovách svieti „For Rent“, „Na prenájom“ už veľmi dlho. Trh s kancelárskymi priestormi sa zdá v niektorých lokalitách presýtený alebo sú kancelárie natoľko nedostupné, odľahlé, drahé a málo známe, že trvalo zívajú prázdnotou. Pritom štúdia Colliers Interantional hovorí, že CZS zaberajú v z celkovej plochy moderných kancelárskych priestorov v Bratislave iba 13 % (pre porovnanie Praha má 14 % a jednotkou v rebríčku je Krakov so 74 %). „Drahé nájomné a všeobecne drahé nehnuteľnosti v kombinácii s nutnosťou mobility do a z práce zvyšujú počet vozidiel na bratislavských cestách a situácia sa najmä pri kolíziách stáva kritickou. Z pohľadu Real Estate sú centrá zdieľaných služieb rozmiestnené vo všetkých bratislavských obvodoch a zväčša pri hlavných ťahoch, práve kvôli dopravnej dostupnosti,“ hovorí Robert Čambal, výkonný riaditeľ portálu Kancelarie.sk. V tejto súvislosti nemožno nespomenúť Forum Business Centrum a križovatku Bajkalská – Prievozská, ktorú developer HB Reavis práve kvôli očakávaným zápcham a ľahšiemu prístupu zamestnancov nájomcu rozšíril. Keď sa presúva 10 zamestnancov, je to znesiteľné, ak sa ráno a popoludní presúvajú stovky ľudí do/z CZS, dopravná situácia sa stáva kľúčovou. Najmä z pohľadu komfortu. „Do Prahy je cesta doluhá“ Čo sa udialo a udeje v Bratislave z pohľadu centier zdieľaných služieb možno sledovať už teraz.  Nastane konsolidácia. Sťahovanie a zväčšovanie. Sťahovalo sa IBM, Telekom, Orange, sťahovať sa bude Johnson Control, Mondeléz, a aj Henkel zabral viac priestoru v BBC1 Plus. Centrá zdieľaných služieb zväčšujú kapacitu. Bratislava by mala vidieť ďalej ako za svoje hranice. Bratislave totiž v oblasti získavania a udržania CZS silno konkuruje blízkosť troch ďalších hlavných miest. V hre sú Viedeň, Budapešť a Praha, na ktorú sa pozrieme bližšie. Česko je hneď po Poľsku druhým najväčším trhom zdieľaných služieb v strednej a východnej Európe. Momentálne má vyše 200 CZS, v ktorých pracuje viac ako 50 000 ľudí. Z toho len v Prahe sídlia SAP, DHL (vyše 1000 zamestnancov), eBay, Dixons Retail (okolo 500 ľudí), Edwards, Accenture (okolo 1000 ľudí), PwC, HSBC Bank PLC, Johnson & Johnson, Algotech a Centropol. Jednou z nesporných výhod Prahy je geografická poloha, pretože leží ďaleko od ďalších hlavných miest (okrem Bratislavy a kvôli rekonštrukcii diaľnice sa zdá ešte ďalej) a častejšie si ju preto investori vyberajú za sídlo resp. pre CZS pre strednú Európu. Druhou výhodou je koncentrácia vzdelaných zamestnancov so znalosťou aspoň dvoch cudzích jazykov. Typicky je to angličtina a nemčina. Hoci Bratislava je historicky trojjazyčné hlavné mesto (Prešporok – Pressburg – Pozsony), plynulá maďarčina je skôr doménou starousadlíkov a takisto z úst mládeže je počuť viac angličtinu ako nemčinu. Keďže trh CZS rastie najmä rozširovaním existujúcich a na trhu dobre etablovaných centier, možno vyvodiť dva závery. Jednak sa budú doterajšie CZS sťahovať do väčšieho (68 % CZS firiem sídli v rámci štátu len v jednom meste, 19% v 2 mestách), a jednak sa budú mestá, investori a agentúry snažiť získať nové CZS. Na konsolidujúcom sa trhu prežijú len tie CZS, ktoré dokážu dlhodobo zvyšovať úroveň kvalifikácie zamestnancov, dlhodobo zabezpečovať komplexné a zložité operácie, ktoré nemôže nahradiť automatizácia. Vyššia kvalifikácia znamená i vyššie nároky na platy. Pre porovnanie uvádza SARIO platy v centrách zdieľaných služieb: priemer za Slovensko je na úrovni 1062€ hrubého a v Čechách je to 1322 €.  Do hry vstupuje automatizácia back-office operácií, čo v praxi znamená, že ľudský kapitál nahrádzajú automatizované operácie, big data a dátové centrá. Ako sme spomínali vyššie, pre CZS sú rozhodujúce náklady, a teda Bratislave už nekonkuruje Praha, Varšava alebo Krakov či Wroclaw, ale oveľa viac Rumunsko, Srbsko, Ukrajina, z exotických krajín potom India, Filipíny a Argentína. Výhľadovo všetkým bude konkurovať „umelá inteligencia“. Zdroj: Kancelarie.sk, JLL, Colliers International - Outsourcing and Offshoring in CEE: A Rapidly Changing Landscape, 2.Q 2014      

Môže láska začať pri nábytku? Iste, môže. Láskou sa predsa začína tvorenie. Dôkazom sú mnohí dizajnéri, ktorí spoločnou prácou vytvorili nezabudnuteľné diela. ACTIU prišlo s vydareným príbehom dvoch ľudí, ktorý je rovnako príťažlivý ako ich nábytok. Ten má v sebe takisto príchuť vášne. Pozrieť si ho môžete v okne.